Obec Zbudské Dlhé leží v doline horného Laborca v nadmorskej výške okolo 212 m.
Prvá písomná zmienka je z roku 1269, teda obec patrí medzi najstaršie v Humenskom regióne.
Do 16. storočia patrila časť obce šľachticov Izbugyaiovcom zo Zbudze, časť iným zemanom. Preto sa v roku 1434 spomínajú sídliská Malé Dlhé, Veľké Dlhé a Stredné Dlhé. Od roku 1774 tu mala podiel rodina Kazinczyovcov, do 20. storočia Dessewffyovci.
V roku 1600 malo sídlisko 9 poddanských domov. Malou dedinou zostalo aj neskôr. V období okolo rokov 1715 až 1720 v nej hospodárili 4 poddanské domácnosti, v roku 1828 bolo 37 domov a 280 obyvateľov. Obyvatelia obce sa zaoberali pastierstvom, drevorubačstvom a pálením uhlia. V rokoch 1900 – 1910 sa mnohí obyvatelia vysťahovali.
Rozvoj obce sa zaznamenáva po roku 1989. Obec bola plynofikovaná, postavil sa verejný vodovod, nový rímsko-katolícky farský úrad, nové oplotenie cintorína, trafostanica, verejné osvetlenie, uskutočnila sa rozsiahla rekonštrukcia rímsko-katolíckeho kostola sv. Štefana Uhorského.
Katolícky kostol možno jestvoval už pred 16. storočím, dokázateľne od 16. storočia. V druhej polovici 16. storočia a počas väčšiny 17. storočia v ňom pôsobili evanjelickí kazatelia, neskôr opäť katolícki. Terajší kostol dal vybudovať Gróf František Dessewffy roku 1837.
Kostol bol vybudovaný z kameňa a šindľom pokrytý bez veže. Po veľkom požiari, keď aj celá obec ľahla popolom roku 1908, bol pokrytý plechom a bola vystavaná aj malá veža z milodarov veriacich za pôsobenia farára Valentína Bélafiho.
Roku 1889 bol kostol zvonku opravený a bol tiež postavený drevený chór a pribudovala sa ja sakristia.
Roku 1895 si veriaci z milodarov zadovážili nový oltár a orgán. Oltár bol urobený v Humennom v drevárskej škole.
Kostol mal tri zvony, ktoré boli umiestnené v drevenej zvonici za kostolom. Zvony boli zadovážené po prvej svetovej vojne, nakoľko pôvodné zvony boli počas vojny rozbité a vzaté na vojnové účely.
Farskú budovu dal v roku 1867 postaviť gróf Július Dessewffy, ktorý sľúbil, že pri komasacií daruje 1. orek pre farára, čo sa aj roku 1869 stalo. Začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia bola táto budova (pre zlý a nevyhovujúci stav) zbúraná a postavená nová farská budova.
K farnosti patria aj tri filiálne obce: Hrabovec nad Laborcom, Jabloň a Slovenské Krivé. Vo všetkých týchto obciach sú vybudované rímskokatolícke kostoly, ktoré boli buď novopostavené alebo v nich prebehla rozsiahla rekonštrukcia. Rozsiahla rekonštrukcia starého kostola v Zbudskom Dlhom sa udiala v rokoch 2001 – 2003. Kostol bol rozšírený a postavila sa nová veža, do ktorej boli umiestnené zvony zo starej zvonice.
K farnosti tiež patria obce, ktoré už patria do okresu Medzilaborce (Brestov nad Laborcom, Radvaň nad Laborcom, Zbudská Belá a Volica), v ktorých nie sú vybudované rímskokatolícke kostoly a kde prevažná časť obyvateľstva sú gréckokatolíckeho vierovyznania. Aj tam len v menšej diaspore žijú rímokatolíci.
Vo farnosti sa k rímskokatolíckemu vierovyznaniu hlási okolo 95 % obyvateľov. Do farnosti patrí aj okolo 450 členná komunita rómov, vzdialená zhruba 1 km od dediny Zbudské Dlhé. Takmer všetci Rómovia sú rímskokatolíckeho vierovyznania.